Privátna gynekologická - pôrodnická ambulancia
Privátna gynekologická - pôrodnická ambulancia
Tehotenstvo počítame na 10 lunárnych mesiacov t. j 40 týždňov. V treťom mesiaci, t.j. od. 8 do 12 týždňa tehotenstva, je nutné vykonať najneskôr prvé vyšetrenie tehotnej, zaznamenať počiatočnú hmotnosť tehotnej, vyšetriť krvný tlak a moč chemicky na bielkovinu, hnis a cukor, odoslať moč na kultivačné vyšetrenie.
Realizovať vaginálne vyšetrenie a určenie veľkosti tehotnej maternice, kde výška maternice dosahuje okraj lonovej kosti. Nasleduje vykonanie mikroskopického vyšetrenia krčku maternice v pošvových zrkadlách s odber onkologickej cytológie.
Realizované laboratórne vyšetrenia – odber krvi na HIV, syphilis, žltačka typu B, vyšetrenie krvného obrazu, protilátok na toxoplazmózu a rubeolu, vyšetrenie krvnej skupiny a pri negatívnom Rh faktore aj Rh protilátok a zaznamenané výsledky zaznamenať do založenej tehotenskej knižky, kde sú uvedené aj údaje o predchádzajúcich graviditách, prekonaných ochoreniach, operáciach a celkovom zdravotnom stave ženy.
Dôležitý je údaj o poslednej menštruácii, alebo deň počatia podľa ktorého sa vypočíta predpokladaný termín pôrodu a počítajú sa týždne prebiehajúcej tehotnosti.
U žien prvýkrát tehotných je dôležité zmerať rozmery panve pelvimetrom, so zhodnotením priestrannosti pôrodných ciest.
Ultrazvukové vyšetrenie v prvom trimestri má nenahraditeľnú úlohu, môžeme ho vykonať vyšetrením cez pošvu – transvaginálne, alebo od 8 týždňa aj cez brušnú stenu. Zisťuje uloženie plodu vnútri maternice t. j. vylúčime mimomaternicovú graviditu, potvrdzuje prítomnosť akcie srdca plodu, ktorú môžeme zaregistrovať od 6 týždňa gravidity a správny vývoj plodového vajca. Zmeranie dĺžky plodu – vzdialenosti od temena po kostrč poskytuje cennú informáciu o dĺžke tehotnosti, ktorú porovnávame v dĺžkou tehotnosti určenej podľa poslednej menštruácie, prípadne pri odchylkách predpokladaný termín pôrodu korigujeme podľa ultrazvukového vyšetrenia. V individuálnych prípadoch sa ultrazvukom hodnotí hrúbka záhlavia u plodu, prítomnosť nosných kostičiek, morfológia a pohybová aktivita plodu. Po 12 týždni má embryo dľžku 9 cm, hlava tvorí asi polovicu dĺžky tela, končatiny vrátane prstov sú vytvorené, pohlavie je diferencované.
Veľké množstvo výskumov a štúdii nedokázalo škodlivý vplyv ultrazvukového vyšetrenia na plod a tehotnú ženu. Odporúča sa zdržanlivosť pri vyšetreniach farebnou doplerovskou technikou v prvom trimestri, vzhľadom na jej vyšší energetický výdaj.
U vybraných rizikových skupín žien sa vyšetrenia rozširujú o ďalšie špecializované vyšetrenia a podľa výsledkov diferencujeme tehotenstvo na rizikové a patologické.
Nutkanie na vracanie sa vyskytuje až u 60 percent gravidných žien. Hlavným príznakom je pocit nevoľnosti a vracania ráno nalačno. Sú spôsobené nedostatočným prispôsobením materského organizmu na rozvíjajúcu sa graviditu, hormonálnymi zmenami a zaťažením metabolizmu matky. Nemalý podiel sa pripisuje aj psychickým vplyvom. Okolo 4 mesiaca tehotnosti tieto symptómy samy pominú. Zmierniť ich výskyt môžeme správnou životosprávou, prísunom dostatku tekutín, vitamínov, jedlo ľahko stráviteľné rozdeliť do viacerých , menších denných dávok.
Vyšetrenie tehotnej v prenatálnej poradni do 36 týždňa tehotenstva sa vykonáva raz za 4 týždne s pravidelným vyšetrením tlaku krvi, chemickým vyšetrením moču, sledovaním hmotnostného prírastku a výskytu opuchov na dolných končatinách, potvrdenie vitality plodu – počúvaním oziev srdca plodu.. Od 36 týždňa tehotenstva je gravidná žena sledovaná intenzívnejšie – raz týždenne. Najvhodnejšie je, ak počas celej tehotnosti vyšetruje budúcu mamičku ten istý lekár, k posúdeniu pôrodníckeho nálezu a vytvoreniu vzťahu založenom na dôvere.
Ultrazvukové vyšetrenie sa vykonáva 3x za tehotnosť – najlepšie v 10, 20 a 30 týždni tehotnosti. V 36 týždni sa vykonávajú prietoky – funkčné vyšetrenie zisťujúce funkciu placenty.
V druhom trimestri treba sledovať začiatok prvých pohybov plodu. Žena prvý krát tehotná začína prvé pohyby plodu pociťovať koncom 20 týždňa tehotenstva, viacrodička vníma pohyby plodu od 18 týždňa gravidity. Pre výpočet predpokladaného dátumu pôrodu majú prvé pohyby plodu pomocný význam. Po zaregistrovaní pohybov plodu si tehotná začína naplno uvedomovať prítomnosť tehotenstva a prehlbuje sa citová väzba medzi matkou a plodom. Pohybovú aktivitu plodu budúca mamička sleduje až do pôrodu. Môže zaznamenať zníženú pohybovú aktivitu plodu v období spánku plodu alebo aj zvýšené pohyby v období bdelosti.
Začiatkom 16 týždňa tehotenstva sa vykonáva biochemický vyhľadávaci test Downovho syndrómu a razštepov neurálnej trubice. Je označovaný ako tripl test a vykonáva sa odber krvi na sérový alfa-fetoprotein, sérový choriový gonadotropin a estradiol. Tripl test je hodnotený počítačovým programom. Výsledok vyšetrenia krvi s prihliadnutím k týždňu tehotenstva, hmotnosti a veku gravidnej ženy, genetik hodnotí pomer rizika pre daný prípad. Pokles hodnôt séroveho alfa proteinu môže predurčovať chromozomálnu poruchu pre plod – ochorenia Downovho syndromu, naopak vzostup hodnoty môže upozorniť na možný rážštep chrbtice. Odchylky od hraničnej hodnoty sú po konzultácii s lekárom genetiky dôvodom k amniocentéze – odberu plodovej vody, a vyšetreniu karyotypu plodu z buniek nachádzajúcich sa v plodovej vode.
Najviac falošne pozitívnych výsledkov, býva nepresne stanoveným vekom plodu a diagnostike vrodených vývojových chýb napomáha podrobné ultrazvukové vyšetrenie morfológie plodu.
Druhý trimester tehotenstva sa počíta od ukončeného 12 týždňa tehotenstva do začiatku 28 týždňa tehotenstva.
V tomto období tehotná navštevuje prenatálnu poradňu raz za 4 týždne. Pri každej návšteve u ženského lekára sa vyšetruje tlak krvi, moč chemicky na prítomnosť bielkoviny, hnisu, krvi a cukru v moči k záchytu infekcii močových ciest, tehotenskej cukrovky a preeklampsie. Ďalej sa sleduje prírastok tehotnej na hmotnosti a stav dolných končatín – výskyt opuchov a prítomnosť krčových žíl. Tie sa môžu vyskytovať na predkoleniach alebo stehnách ba aj na vonkajšom genitále. So stúpajúcim týždňom tehotenstva sa môžu zvýrazňovať, tlakom zväčšenej tehotnej maternice s plodom na cievy pri chrbtici matky ako aj vplyvom hormonálnych zmien v tele gravidnej. Od tretieho mesiaca tehotná priberá na hmotnosti 1 až 1,6 kg mesačne. Celkový prírastok hmotnosti v gravidite je optimálny 10 až 14 kg .
Rast plodu sledujeme meraním vzdialenosti horného okraja maternice od lonovej kosti v centimetroch. Toto meranie - gravidogram má byť súčasťou preukazu pre tehotné, pri rýchlejšom raste maternice môže poukazovať na väčší plod, zmnoženie plodovej vody či viacplodovú tehotnosť, naopak zaostávanie v raste maternice poukazuje na menší plod, zmenšenie množstva plodovej vody alebo zníženú funkciu placenty a zhoršenie výživy plodu.
V 16 týždni tehotenstva sa odobará krv na triple test, vyhľadávanie chromozomálnych aberácii plodu – pozostáva z vyšetrenia sAFP (alfafetoproteín), beta hCG –( choriový gonadotropín) a E3 (estriol). Je to test na vyhľadávanie Downovho syndrómu, rázštepou neurálnej trubice a defektou prednej brušnej steny. Podľa výsledkov triple testu sa doporučuje genetická konzultácia, kde genetik podľa vypočítaného možného rizika výskytu anomálii u plodu odporúča budúcej mamičke amniocentézu t.j. odber plodovej vody, ktorá sa najčastejšie realizuje v 18 týždni tehotenstva a slúži na genetické vyšetrenie plodu.
Sledujeme začiatok prvých pohybov plodu, prvorodička vníma pohyby plodu koncom 20 týždňa tehotenstva, viacrodička cca o 2 týždňe skôr t.j v 18 týždni gravidity. Pre výpočet predpokladaného termínu pôrodu majú prvé pohyby plodu pomocný význam. Ženský lekár sa cielene pýta na prítomnosť pohybov plodu, ktoré nás informujú o vitalite budúceho dieťatka.
Výrazne nízky tlak krvi, ako aj vysoký krvný tlak u tehotnej, nie je vhodný, pretože môže spôsobiť nedostatočné krvné zásobenie placenty, a ohroziť vývoj plodu.
Na koži brucha, prsiach a bedrách sa môžu zjaviť strie gravidárum, ktoré spôsobujú hormonálne vplyvy a naťahovanie kože. Ich tvorbe možno čiastočne zabrániť pravidelnou masážou.
K ďalším zmenám na tele tehotnej patria tehotenské pigmentácie – škvrny, ktoré vznikajú na tvári, v strednej čiare pod pupkom, objavuje sa tmavé zafarbenie prsníkových dvorcov, bradaviek. Pigment sa vo väčšom množstve ukladá aj v oblasti vonkajšieho genitálnu, konečníka a v pooperačných jazvách. U tmavovlások je ukladanie pigmentu výraznejšie ako u svetlovlások. Užívanie vitamínu C znižuje tvorbu pigmentových škvŕn.
Medzi l8 a l9 týždňom tehotenstva sa vykonáva podrobné ultrazvukové vyšetrenie so zameraním na posúdenie morfológie plodu, kde pôrodník hodnotí veľkosť a proporcionalitu plodu meraním obvodu hlavičky a bruška a dĺžky stehnovej kosti. Ďalej hodnotí jednotlivé systémy plodu – CNS, srdce, pľúca, tráviaci trakt, obličky a uropoetický trakt, skelet atď. a vyhľadáva výskyt vrodených vývojových chýb plodu. Dôležitou súčasťou ultrazvukového vyšetrenia je aj hodnotenie množstva plodovej vody a polohu a charakter placenty, ktorá je najčastejšou príčinou krvácania tehotných v II. trimestri tehotenstva, pri nízko nasadajúcej placente. Taktiež sa ultrazvukom meria dĺžka krčku maternice, pri tehotných s hroziacim potratom alebo hroziacim predčasným pôrodom. Ak je materničné hrdlo menejcenné t.j. výrazne skrátené, alebo pootvorené, vykonáva sa jeho zošitie takzvaná serkláž, ale len do dokončeného 26 týždňa gravidity.
Pri každej návšteve tehotnej v poradni kontrolujeme prítomnosť akcie srdca plodu ultrazvukom, alebo počúvame ozvy plodu v minulosti stetoskopom, v súčasnej dobe je ďaleko presnejší vreckový ultrazvukový detektor oziev plodu. Normálna frekvencia oziev plodu sa pohybuje medzi 110 až 150 tepov za minútu.
V rozmedzí 24 až 28 týždňa sa realizuje oGTT – orálny glukózový tolerančný test, ktorý spočíva v stanovení hodnoty glykémie 2 hodiny po požití (vypití sladkej vody) nalačno 75 gr glukózy. Slúži na vyhľadávanie skrytej tehotenskej cukrovky u matky, ktorá by, ak by nebola rozpoznaná, mohla nepriaznivo ovplyvniť vývoj plodu a rozvoj diabetickej fetopátie.
U mamičiek s krvnou skupinou Rh negatívna sa aj v II. trimestri teda v 28 týždni tehotenstva stanovuje prítomnosť anti Rh protilátok v krvi matky.
Každé vyšetrenie tehotnej je spojené aj s palpačným, vaginálnym vyšetrením, kde pôrodník hodností stav pôrodných ciest, dĺžku, konzistenciu a prestupnosť krčku maternice, polohu plodu, prítomnosť tvrdnutia maternice, pátra po infekcii pošvy vyšetrením pH pošvového prostredia vylúči odtok plodovej vody a zistené skutočnosti sleduje, lieči a zaznamená do preukazu pre tehotné, zapisuje aj ostatné vyšetrenia a ordinácie.
V poslednom trimestri tehotenstva navštevuje poradňu pre tehotné budúca mamička každé 3 týždne a posledný mesiac chodí tehotná žena ku gynekológovi raz týždenne. Po predpokladanom termíne pôrodu rodičku vyšetrujeme 2x týždenne. Samozrejme, lekár môže počet návštev stanoviť individuálne podľa stavu tehotnej.
Pravidelne sa sleduje tlak krvi, tepová frekvencia, teplota, vyšetruje sa moč na prítomnosť bielkovín, cukru, krvi a hnisu, pozoruje sa výskyt opuchov na dolných končatinách. Zaznamenáva sa hmotnostný prírastok, veľkosť maternice a cielene sa pýta na prítomnosť pohybov plodu a výskyt tvrdnutia bruška. Ženský lekár počúva prítomnosť, pravidelnosť a frekvenciu oziev plodu.
Obligátne sa stanovuje vaginálnym vyšetrením nález na pôrodných cestách, cervix –skóre t.j. dĺžka, konzistencia, uloženie a otvorenosť krčku maternice, celistvosť plodových obalov a stav naliehajúcej časti plodu k pôrodným cestám. Vyšetrením sa určuje biologická pripravenosť organizmu tehotnej ženy k pôrodu ( tzv. zrelý alebo nezrelý nález na materničnom hrdle) a stanovuje prognózu vlastného pôrodu, či sú splnené podmienky k spontánnemu pôrodu.
V 30 týždni sa vykonáva ultrazvukové vyšetrenie zamerané na určenie polohy a veľkosti plodu a jej porovnanie s gestačným týždňom, uloženie placenty a množstvo plodovej vody. Po tomto týždni tehotenstva, ak je plod uložený hlavičkou, táto poloha vo väčšine prípadov ostáva zachovaná až do pôrodu, taktiež poloha placenty po 30 týždni tehotenstva už nemení polohu. U plodu určujeme polohu hlavičky, postavenie chrbátika plodu a mieru vstupu veľkej časti plodu (hlavičky alebo zadočka) do malej pánvy.
U žien s Rh negatívnou krvnou skupinou sa vykonáva kontrolný odber krvi na prítomnosť anti-Rh protilátok.
Stanovuje sa vyšetrenie krvného obrazu – pretože v závere tehotenstva sa u 30 až 70 % žien vyskytuje tehotenská chudokrvnosť z nedostatku železa. Bez liečby môže byť plod ohrozený zaostávaním v raste - hypotrofiou a hroziacim predčasným pôrodom, po pôrode anémia znížuje odolnosť ženy k infekciám. Lekár ordinuje tabletky s obsahom železa a odporúča sa strava bohatá na železo a vitamíny.
V 36 týždni tehotenstva sa vykonáva ultrazvuková flowmetria – prietoky, ktoré posudzujú funkciu fetoplacentárnej jednotky, hodnotením prietoku krvi v pupočníkových cievach. Môže poukázať na zníženú funkciu placenty, ktorá sa môže podieľať na zaostávaní rastu plodu.
Vyhľadávanie streptokokovej infekcie, ktoré spôsobujú včasné novorodenecké infekcie sa vykonáva u všetkých tehotných. Odber vzorky je optimálne vykonať medzi 35. až 38. týždňom tehotenstva, kultivačným vyšetrením - sterom z bočnej steny pošvy. Tehotná musí byť oboznámená s výsledkom kultivačného vyšetrenia. V prípade pozitivity vyšetrenia na Streptokoky skupiny B je nutnosťou preventívna antibiotická liečby pred pôrodom.
Približne 2 týždne pred pôrodom, môže tehotná vnímať intenzívnejšie tvrdnutie maternice, tzv. predzvestné sťahy alebo prví poslíčkovia, ktoré sa vyznačujú nepravidelným, tvrdnutím podbrušia, rôznej intenzity s rôzne dlhými prestávkami, ktoré prispievajú k dozrievaniu pôrodných ciest – skracovaniu, mäknutiu krčka maternice a otváraniu pôrodných ciest. Sú odlišné od kontrakcii – pôrodných sťahov, ktorými začína pôrod a vyznačujúcimi sa pravidelnosťou, postupne zvyšujúcou sa intenzitou a skracovaním doby trvania medzi kontrakciami. Rodička môže ku koncu gravidity pozorovať odchod hlienovej zátky, vplyvom tvrdnutia maternice.
Samotný pôrod je dej, ktorým sa končí tehotnosť a narodí sa dieťa. Tehotnosť sa končí pôrodom zvyčajne v 39. až 40. týždni tehotenstva. Donosená tehotnosť je po ukončenom 38. týždni gravidity. U zdravej, normálne vyvinutej ženy je pôrod prirodzený proces a preto väčšina žien je schopná porodiť živé a zdravé dieťa bez ohrozenia vlastného zdravia.
Predčasný pôrod je narodenie dieťaťa pred ukončením 37. týždňa gravidity, alebo narodenie dieťaťa s hmotnosťou menšou ako 2500 gramov. Naopak predĺžená tehotnosť je vtedy, keď gravidita trvá viac ako l4 dní po pravdepodobnom termíne pôrodu a plod nie je ohrozený. V 42 týždni gravidity sa vykonávajú kroky vedúce k vyvolaniu pôrodu a tehotná sa hospitalizuje. Pravidelne sa sleduje akcia srdca plodu kardiotokografom.
Súbežne s vyšetreniami v prenatálnej ambulancii prebiehajú pre tehotné ženy kurzy psychosomatickej prípravy, v ktorej sú rodičky zoznámené s problematikou tehotenstva, priebehom pôrodu, zásadami výživy a životosprávy. Majú možnosť absolvovať kurzy fyzickej prípravy k pôrodu – tehotenskú gymnastiku a dychové cvičenia. Hlavný význam je zbavenie sa strachu z nepoznaného – obáv z pôrodu, a zároveň zvýšenie celkovej fyzickej a psychickej kondície budúcej mamičky. Po absolvovaní prípravy ženy lepšie spolupracujú pri pôrode a zároveň sa podstatne zníži prah vnímavosti pôrodných bolesti. Kurzov sa môžu zúčastniť aj nastávajúci otcovia, ktorý chcú byť prítomný pri pôrode svojej ženy. Tento spoločenský trend je možný vo väčšine pôrodníc, a záleží na prianí partnerov.
Pôrodom v termíne nazývame každé ukončenia tehotenstva od 38. do 42. týždňa tehotenstva a narodenie donoseného dieťaťa s pôrodnou hmotnosťou nad 2500 gramov. Pôrod do konca 37. týždňa tehotenstva nazývame predčasný pôrod s narodením nezrelého plodu, naopak oneskorený pôrod sa vyznačuje narodením prenášaného novorodenca po ukončenom 42. týždni gravidity.
V prevažnej väčšine prebieha pôrod hlavičkou, kde vedúcou časťou pri pôrode je hlavička plodu, asi v 3% prípadov je plod uložený zadočkom alebo nožičkami a vtedy hovoríme o pôrode koncom panvovým. Sú prípady, kedy je plod uložený priečne, alebo šikmo a vtedy je nutné pristúpiť k ukončeniu tehotenstva cisárskym rezom.
Koncom tehotenstva, je zahájený zložitý proces biologickej prípravy tehotnej a plodu k pôrodu. V priebehu tohto obdobia klesá maternica, hlavička plodu vstupuje do panvových kostí a znižuje sa tlak maternice na žalúdok a bránicu, čím sa tehotnej ľahšie dýcha. Maternica sa stáva dráždivejšia s výskytom nepravidelných tvrdnutí v podbruší a zvyšovaním ich intenzity s približovaním sa k termínu pôrodu. Pokiaľ sa pootvorí vnútorná branka, často odchádza z materničného hrdla hlienová zátka, ktorú niekedy rodičky mylne považuje za odtok plodovej vody.
Vlastný pôrod pozostáva z troch dôb – otváracej, vypudzovacej, pôrod placenty a plodových obalov.
I. doba pôrodná
II. Doba pôrodná
III. Doba pôrodná
Šestonedelie sa začína skončením pôrodu a trvá 6 až 8 týždňov, kedy miznú tehotenské zmeny a organizmus ženy sa vracia do stavu ako pred otehotnením. Premeny prebiehajú nielen na rodidlách ženy, ale aj v celom organizme. Rozdeľujeme ho na včasné šestonedelie, ktoré zahrňuje prvých 7 dní po pôrode a na oneskorené šestonedelie, ktoré končí 42 dňom po pôrode. V tomto období rovnako ustupujú aj niektoré chorobné tehotenské zmeny, ako tehotenská cukrovka, vysoký krvný tlak v gravidite a tiež ochorenia pečene v tehotnosti.
Najväčšie zmeny v šestonedelí prebiehajú na maternici, ktorá sa v prvých 10 dňoch sťahuje rýchlo a neskôr pomalšie. Na konci šestonedelia je maternica len o niečo väčšia ako pred tehotenstvom. V dutine maternice prebiehajú hojivé procesy, ktoré sú sprevádzané vylučovaním lochii – očistiek, ktoré sú v prvých dňoch červené, postupne sa menia na nahnedlé až ku koncu šestonedelia majú žltú až belavú farbu. Sťahovanie maternice je sprevádzané bolestivými kontrakciami, ktoré sa stupňujú pri kojení vyplavením hormónov a zvlášť citlivo sú vnímané viacrodičkami prvé dni po pôrode. Intenzita involučných bolesti klesá po 24 hodiách a zmiernime ju podaním spazmoanalgetík. Rýchlosť sťahovania maternice môže byť spomalená u viacrodičiek, po pôrode dvojčiat, veľkého plodu alebo po predĺženom pôrode.
Zmenám po vaginálnom pôrode podlieha aj pošva, ktorá sa vracia do pôvodného stavu za 3 týždne, ale ostáva menej pružná, sliznicové riasy sa vyhladzujú, pošvové steny poklesnú, pošvový vchod je pootvorený. Okraje panenskrj blany sa po prvom pôrode porušia a vytvárajú zubkovitý okraj.
Vracia sa elasticita brušnej steny, brušné svaly sa približujú a drobné trhlinky kože – tehotenské pajazvičky sa menia na strieborno šedé – perleťovo biele prúžky, vymyzne pigmentácia vnútorného genitálnu. Pôvodnú pevnosť a pružnosť, ako pred pôrodom brušná stena nedosiahne takmer nikdy.
Drobné pošvové poranenia, správne ošetrené sa po pôrode rýchlo hoja a ostáva len tenká jazvyčka.
Prvé dni po pôrode sa vylučuje značné množstvo môžu, čo je sprevádzané vymiznutím opuchov okolo členkov na nohách a tvári. Úprava krčových žíl na dolných končatinách je len čiastočná, často ostávajú drobné cievky na lýtkach a okolo členkov.
Prsníkové žľazy sa na svoju funkciu pripravujú už počas tehotnosti. Zväčšujú sa a sú žľaznaté a ku koncu tehotnosti vytvárajú sekrét podobný mlieku, ktorý sa nazýva mledzivo. V prvých dňoch po pôrode pokračuje ešte sekrécia mledziva a na 3-4 deň sa postupne mení na materské mlieko. Mledzivo je výživnejšie, ľahšie stráviteľné. V materskom mlieku sa nachádzajú mnohé protilátky, chrániace novorodenca pred črevnými infekciami. Materské mlieko je najdokonalejšou stravou pre novorodenca, má optimálnu teplotu. Na rozvoj laktácie vplývajú hormonálne zmeny po pôrode a pozitívne sa uplatňuje pravidelné prikladanie dieťaťa k prsníkom s dráždenie bradavky vplyvom sania dieťaťa pri kojení s dokonalým vyprázdnením prsníkov. Aj keď sú prvé pridájania málo výdatné, pre ďalšie kojenie sú veľmi dôležité. Preferuje sa pridájanie čo najskôr po pôrode a ďalej podľa potreby novorodenca. Kojenie nemá trvať dlhšie ako 10-15 minút, aby nedochádzalo k vzniku raniek na bradavke a rozmáčaniu bradaviek. Pri kojení musí mamička dodržiavať zásady hygieny, pred každým kojením si má umyť ruky, bradavky a dvorce opláchnuť teplou vodou.
Dlhodobé užívanie alkoholu a nikotínu znižuje tvorbu mlieka a nepriaznivo vplýva na novorodenca oneskoreným dozrievaním nervového systému.
Rodička po pôrode pociťuje úľavu a radosť nad narodením dieťatka, únava je vystriedaná niekoľkohodinovým spánkom. Doprajeme matke kľud a bábätko uložíme na noc na novorodenecké oddelenie. Odporúča sa skoré vstávanie z postele 2-3 hodiny po spontánnom pôrode, ako prevencia trombóz a pľúcnych embólii. Po ťažkých, vyčerpávajúcich pôrodoch sa v šestonedelí často vyskytujú stavy vyčerpania a depresie, plačlivé chviľky.
U ženy po pôrode lekár sleduje 2x denne telesnú teplotu, pulz, kontroluje sťahovanie maternice a intenzitu krvácania. Venuje pozornosť hojeniu popôrodných poranení alebo operačnej rany po cisárskom reze, pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra a prítomnosť stolice. Niektoré šestonedielky sa nemôžu vymočiť aj pre psychické zábrany, zo strachu pred bolesťou po pôrodných poraneniach vonkajšieho genitálnu.
Využíva sa systém „rooming in", kde matka aj novorodenec sú umiestnené v jednej izbe, aby bol umožnený bezprostredný kontakt medzi matkou a dieťaťom ihneď po pôrode. Matka získava skúsenosti s kojením, kúpaním a kojením dieťaťa. Niektoré matky vyžadujú „rooming in", hlavne prvorodičky, naopak niektoré ženy po ťažkom pôrode a vyčerpané mamičky požadujú uloženie dieťaťa na novorodenecké oddelenie, alebo len v nočných hodinách.
Do domácej starostlivosti je šestonedielka prepustená po spontánnom pôrode na 3.-4. deň a po cisárskom reze na 5.-6. deň. Doba pobytu v pôrodníci sa postupne skracuje.
Druhý až tretí deň po pôrode sa môže u novorodenca prejaviť žlté sfarbenie kože a slizníc, tzv tehotenská žltačka. Pri rozpade novorodeneckých červených krviniek, ktoré majú kratšiu životnosť vzniká farbivo, ktoré pečeň novorodenca nie je schopná dostatočne odbúrať. Pri prekročení určitých hodnôt bilirubínu v krvi dieťaťa, fyziologická žltačka prechádza do chorobnej novorodeneckej žltažky, ktorú je nutné liečiť.